Produkty

Užitočné linky

Jednoročná bylinka, ktorá patrí medzi nejobľúbenejšie korenie stredomorskej kuchyne, najmä talianskej. Vôňa je veľmi výrazná, jemne sladkastá. Čerstvé, alebo aj sušené listy bazalky sa tradične pridávajú k paradajkám, syrom, śalátovým listom, rybám, taktiež do cestovín a rôznych omáčok. Dá sa z nej pripraviť aj čaj, ktorý má blahodárne účinky na trávenie, bazalka pomáha pri nervozite, úzkosti či zlej koncentrácii. Odporúča sa taktiež pri nachladnutí a pri kašli.

Popis bazalky

Bazalka je jednoročná stálezelená bylinka s typickou aromatickou vôňou. Priemerne dorastá do výšky 20 až 40 cm – podľa druhu aj 60 cm. Listy sú zelenej až fialovej farvy. Môžu byť aj kučeravé. Bazalka má biele kvety. Boli vyšlachtené aj druhy s ružovými a červenými kvetmi. Kvitne v júni až auguste.

Bazalka obsahuje v listoch až 3% éterického oleja. Éterický olej je tvorený estragolom, linalolom a kafrom, tanínom, cinoelom a ďalšími látkami. Olej je možné získať tiež zo semienok bazalky lisovaných za studena.

Použitie bazalky

Bazalka sa uplatní v liečiteľstve a gastronómi, ale aj ako okrasná rastlina.

V liečitelstve se používá vňať, ktorá sa zbiera v júni až auguste zrezaním približne 10 – 15 cm nad zemou. Zostane nám tak časť listu a môžeme bazalku zožať až 3x ročne. Doporučujeme bazalku sušiť v tieni za teploty maximálne 40 °C.

Bazalka zvyšuje žalúdočnú činnosť(pôsobí proti žalúdkovým kŕčom a zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav), znižuje nafukovanie, podporuje chuť do jedla, uľachčuje odkašlávanie, pôsobí protizápalovo a mierne antibioticky. Bazalka podporuje laktáciu a a lieči afty v ústach. Často je vhodná i pri liečbe vylučovacieho systému a pri prieduškovej astme.

V gastronómii sa bazalka používa k ochuteniu jedál, ako napr. paradajkové šaláty, syry, ryby, cestoviny a rôznychh omáčiek.

Čaj z bazalky

Pripravíme jednoducho zaparením 1 lyžičky sušenej bazalky v hrnčeku vriacej vody a necháme 10 minut odstáť.

Pestovanie bazalky

Bazalka je nenáročná bylinka na pestovanie. Darí sa jej na teplém, slnečnom a záveternom mieste. Semená vysievame na začiatku marca do pareniska, alebo za okno do kvetináča. Na záhradu presadzujeme v máji. Rastline vyhovuje pôda kyprá a bohatá na živiny. Môžeme ju pestovať i v kvetináči za oknom, kde se bazalke taktiež darí. Máme tak vždy čerstvú bazalku k dispozícii.

Tip: Kochlík s bazalkou umiestnený na okennom parapete odpudzuje v lete muchy.

Úspešne dopestovaná Bazalka červená v Ľubietovej

Kocúrnik obyčajný je viacročná liečivá rastlina z čeľade hluchavkovité.

Popis Kocúrnika

Kocúrnik je bylina s dlhou, chlpatou stonkou, ktorá sa už dole rozkonáruje, a s protistojnými, oválnymi listami. Belavé kvety sú zoskupené v pazuchách listov v hornej časti stonky. Plody sú tvrdky. Celá rastlina prenikavo vonia a svojím pachom dráždi mačky (poukazuje na to druhové pomenovanie). Rodový názov pochádza od etruského mesta Nepete, kde sa táto bylina pestovala vo veľkom množstve. Čaje z kocúrnika sa podobajú mätovým, ale sú menej aromatické. Celá rastlina obsahuje silicu bohatú na karvakrol (základ rascovej vône) a tymol, ako aj nepetový laktón, štruktúrou blízky valepotriátom.

Použitie Kocúrnika

Na liečebné účely sa používa vňať (Herba catariae). Odrezáva sa ručne za suchého, slnečného počasia, zdrevnatené časti rastlín sa oddelia a materiál sa suší v tieni na dobre vetranom mieste alebo v sušiarni pri teplotách do 35 °C. Droga chutí ostro balzamicky a vonia silne korenisto, pripomína medovku lekársku. Pôsobí proti kŕčom, hnačke,črevnej plynatosti a zápalom dýchacích ciest. používa sa na zastavenie hnačky a kolikových bolestí, proti nadúvaniu a pri zápale priedušiek – aj pri chronickej bronchitíde

Čaj z Kocúrnika

Čaj pôsobí aj močopudne a žlčopudne a dobré služby poskytuje aj pri liečbe ženských chorôb.

Pestovanie Kocúrnika

Pestovanie kocúrnika zo semien je veľmi ľahké. Kocúrniku sa dobre darí na slnečnom stanovisku alebo v polotieni. Dá sa pestovať aj ako izbová rastlina. Semiačka sa dajú vysievať od februára do júna a potom od septembra do októbra v kvetináčoch. Semienka zatlačíme do zeminy len veľmi jemne, príliš nezahrabaváme. Klíčenie trvá 14 – 21 dní, ideálna teplota na klíčenie je 18 – 23 stupňov

Rozkvitnutý Kocúrník obyčajný

Popis kôpru

Jednoročná bylina dorastajúca do výšky až 120 – 150 cm. Typická je vysoká lodyha s delenými voňavými listami. Od júna do septembra kvitne žutými kvetmi zloženými do okolkov. Tu dozrievajú hnedé semená. Typická chuť pre kôpor voňavý je svieže trpká chuť a vôňa kmínu. Koreň je dlhý a nie je pre to vhodný na presadzovanie.

Použitie a zber kôpru

V liečiteľstve se využíva celá bylinka okrem koreňa. Kôpor má pozitívny vplyv na uvoľnenie napätia a zmiernenie nafukovania. Ďalej povzbudzuje chuť do jedla, zbavuje tkanivá škodlivín a odvádza z nich vodu.

Obsahové látky kôpru sú éterické oleje, vitamíny, tuky a minerálne látky.

Mladé listy kôpru môžeme pridať do šalátov, zeleniny, rýb, polievok a samozrejme aj do omáčok. Pridáva sa do kyslej kapusty a do nakladaných uhoriek. Najlepší je čerstvý, ale je možné ho uskladniť v mrazničke na obdobie 6 mesiacov. Stonka se odreže tesne pred tým, kým začnú hnednúť semienka. Semená si môžeme uschovať na budúci rok rok pre ďalší výsev.

Kôprový čaj

Kávovú lyžičku kôpru zalejeme horúcou vodou a necháme 5 minut vylúhovať. Následne scedíme a pijeme 3 krát denne jednu šálku.

Pestovanie kôpru

Vysieva sa od apríla na konečné stanovište do riadkov vzdialených cca 30 cm. Horná časť kôpru vyžaduje slnko, spodná časť naopak tieň. Zemina by mala byť kyprá, dobre priepustná a bohatá na živiny. Kôpor ocení ochranu pred vetrom. Vyžaduje dostatečnú vlhkosť pri koreni, a preto se doporučuje mulčovať trávou. Kôpor je dobrý kamarát s uhorkou, šalátom, kapustou či cibulou a navzájom podporujú svoj rast.

Naše výsledky v Ľubietovej

Popis Ligurčeka

Ligurček lekársky je trvácna, v druhom až treťom roku mohutná, až dvojmetrová rastlina. Všetky časti Ligurčeka majú typickú, spočiatku sladkú, neskôr horko aromatickú maggi (vegeta) vôňu i chuť. Ligurček má vzhľad mohutne vyrasteného zeleru. Kvitne bledožltými kvetmi od júna až do augusta.

Použitie Ligurčeka

Kuchynské využitie: Semená vylúhujeme v brandy a osladíme cukrom, pridávame do likérov, rozdrvené do chleba a pečiva. Čerstvé alebo sušené listy, usušený pomletý koreň pridávame do mäsových polievok, k dusenému mäsu, syru. Čerstvým listom koreníme omáčky, šaláty, polievky, zeleninové jedlá, hydinu a ryby. Pridávame ho i do masla a bryndze. Listy ligurčeka s kôprom a bazalkou, tvoria koreninu diétnej kuchyne. Čaj pijeme pre jeho pikantnú chuť.
Ligurček sa používa taktiež na aromatizovanie niektorých druhov tabakových zmesí.

Z ligurčeka sa získava silica Oleum levistici, ktorá sa používa vo voňavkárstve a taktiež ako prísada do kúpeľov.

Liečivé účinky: Ligurček má vysoký obsah vitamínov. Odvar sa používa ako diuretikum na odvodnenie a vylučovanie škodlivých látok z tela. Pôsobí dehydratačne – podporuje uvoľňovanie vody z organizmu. Má odhlieňovacie účinky. Celkovo posilňuje organizmus, hlavne jeho nervovú a svalovú sústavu, zlepšuje činnosť srdca. Zlepšuje obeh krvi. Pôsobí tiež ako mierne afrodiziakum. Nesmie sa používať v tehotenstve a pri obličkových ťažkostiach.

Pestovanie Ligurčeka

Rozmnožujeme ho buď to priamym výsevom na jeseň, alebo jarným výsevom od polovičky marca do mája. Taktiež sa dobre rozmnožuje vegetatívne – delením podzemku. Robíme to tak, že pri jesennom zbere koreňov sa tenšie, na drogu nevhodné korene oddelia a znovu vysadia do hĺbky cca 20 cm.
Vyhovuje mu mierne vlhká, stredne ťažká pôda s dobre preležaným kompostom. Obľubuje tienisté prostredie a vlhké podnebie.

Ligurček dopestovaný v Ľubietovej

Mäta prieporná patrí medzi najznámejšie a jedny z najstarších liečivých byliniek a pestuje se po celom svete. Poznáme niekoľko desiatok odrôd mäty, ktoré vznikli krížením mäty priepornej – ako napr. mäta citrónová, mäta ananásová a pod. V antickom Grécku nosil ženích v deň svadby mätový vienok. Od jej objavenia sa používala ako liek pre posilnenie tela a ducha. Nemala by chýbať v žiadnej bylinkovej záhrade.

Popis Mäty priepornej

Vytrvalá bylinka dorastajúca do výšky až 80 cm. Jej listy majú zelenú farbu kombinovanú s tmavohnedým jemným zfarvením. Koreňový systém je plytký a vytvára veľa výbežkov. Pre mätu priepornú je typická výrazná pepermintová chuť a vôňa.

Kvitne od júla do septembra ružovými až fialovými kvetmi v dlhých klasoch.

Použitie a zber Mäty priepornej

V prírodnom liečiteľstve sa mäta používa pre svoj pozitívny vplyv na uvoľnenie kŕčov a prispieva pri žalúdočných a črevných problémoch. Využíva se čaj, mätový olej a pridáva sa do potpourri.

Obsahové látky sú éterický olej s mentolom, mentol, flavonoidy.

Čerstvé lístky mäty zbierame celé leto, pri sušení striháme vňať krátko pred rozkvetom.

Mäta prieporná má výborné zastúpenie aj v kuchyni. Využíva sa k jahňaciemu a mletému mäsu, do marinád, do jogurtov, sladkých jedál a do šalátových zálievok. Výborná a nezastupiteľná je taktiež v kubánskom nápoji Mojito.

Čo se užívania týka, je mäta neškodná, môžeme ju používať neustále. Samotné pitie mäty je treba raz za čas prerušit po dobu aspoň desať dní.

Čaj z Mäty priepornej

Polievkovú lyžicu sušenej mäty prelejeme cca 200 ml horúcej vody na necháme 5 až 10 minút vylúhovať. Môžeme osladiť medom alebo cukrom a denne vypijeme 3 až 4 šálky.

Osviežující nápoj z Mäty

Väčšiu hrsť čerstvej vňate mäty a rovnaké množstvo medovky vložíme do litrovej nádoby, zasypeme 1 – 2 lyžičkami trstinového cukru. Mierne postláčame napríklad varechou a zalejeme vodou a s ľadom.

Pestovanie Mäty priepornej

Mäta prieporná je veľmi nenáročná bylinka na pestovanie. Vysievame v marci až máji do pareniska, alebo na parapete. Vonku vysievame od konce apríla do mája. Mätu môžeme množiť aj odrezkami. Má rada slnečné miesto a aj polotieň a dostatok závlahy. Ideálna je vlhká, humózna pôda. V dobrých podmienkach sa jej darí a je dobré si dať na to pozor, inak nám môže rýchlo zarásť celý záhon.

Tip: Vyskúšajte napríklad mätu pomarančovú, ananásovú, bazalkovú, čokoládovú, figovú alebo pre fajnšmekrov mätu, ktorá vonia ako voda po holení. Výborný je taktiež mätový čaj po náročnom večierku.

Úroda na bylinkovom poli v Ľubietovej

Popis Medovky

Trvácna, bohato rozkonárená, jemne ochlpená rastlina, nápadne citrónovo voňavá, vysoká 30-90 cm. Kvitne v júni až auguste drobnými bielymi kvetmi. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň chránené pred studeným severným vetrom. Pôdu obľubuje kyprú, piesočnato-hlinitú, bohatú na živiny. Ak si ju chceme vysádzať do nádob, treba vedieť že jej korene rastú až do hĺbky 20-30 cm, preto treba zvoliť správnu nádobu. V našich podmienkach zvykne vymŕzať, preto ju na zimu prikrývame napríklad čečinou. Odpradávna sa medovka používa ako liečivá a medonosná rastlina. Zbiera sa vňať alebo listy na začiatku kvitnutia. Pridávame ju aj do vonných zmesí.

Použitie Medovky

Kuchynské využitie: Ako korenie slúžia najmä mladé čerstvé listy zberané ešte pred kvitnutím rastliny. Lístky medovky pridávame do šalátov, bylinkových omáčiek, polievok, rybích a hubových jedál, majonéz, jogurtov, mliečnych nápojov a limonád, no taktiež ňou koreníme grilované jedlá, hydinu a varenú ryžu. Používa sa taktiež pri výrobe likérov „Benediktínka“.

Liečivé účinky: Táto bylinka s výrazne citrónovou vôňou má silnú protivírusovú a antibakteriálnu aktivitu, ktorá napomáha pri liečení oparu (herpes). Ak ju užívame vnútorne, pomáha pri nervových problémoch a podráždenosti, najmä u detí. Ľudia trpiaci stavmi úzkosti a búšením srdca majú z medovky prospech, pretože pôsobí sedatívne a uvoľňuje nervovú sústavu. Z liehových výťažkov medovky sa vyrábajú veľmi žiadané lieky proti bolestiam hlavy, hypochondrii a hystérii. Je účinná proti nespavosti, melanchólii a depresiám. Inhalácia silice napomáha pri odkašlávaní a uvoľňovaní hlienu. Čerstvé pomliaždené listy prikladáme na miesta po uštipnutí hmyzom. Odvar z medovky je vynikajúci ako relaxačný kúpeľ.

Pestovanie Medovky

Rozmnožujeme ju priamym výsevom do pôdy v apríli, alebo predpestovaním priesad, ktoré vysievame v marci do teplého pareniska, alebo delením trsov dvoj až troj ročných rastlín.

Úroda na bylinkovom poli v Ľubietovej

Popis Nechtíka

Živicovito aromatická bylina s mäkko páperistými, vajcovito kopijovitými listami. Horné listy sú sediace so zúženou bázou. Úbory merajú v priemere 3 – 7 cm. Skladajú sa zo žltých až oranžových jazykovitých a rúrkovitých kvetov alebo sú všetky kvety jazykovité.
Nechtík dorastá do výšky 30 až 60 cm. Pochádza zo Stredomoria a Blízkeho východu. Už v stredoveku bol obľúbený ako okrasná kvetinka a dnes sa znova dostali do popredia jeho liečivé účinky. Je pestovaná najmä v Severnej Afrike, ale veľa sa pestuje aj po Európe v záhradách.

Použitie Nechtíka

Ako krv prečisťujúca bylinka je naším najlepším pomocníkom pri infekčnej žltačke a proti vírusom. Jedna až dve šálky denne robia zázraky. Nechtík pôsobí prečisťujúco, upravuje krvný obeh a rýchle hojí rany. Nechtíková masť rýchlo pomáha pri kŕčových žilách, zápaloch ciev, nevyliečiteľných vredoch, fistulách, omrzlinách, ranách po popálení. Masť a zvyšky z prípravy nechtíkovej masti sa používajú pri vredoch na prsiach, ktoré majú zhubný charakter (rakovina prsníkov).
Je taktiež vynikajúci prostriedok proti plesniam na nohách.
Vnútorne sa používa zápar z nechtíka pri žalúdočných a črevných chorobách, pri žalúdočných kŕčoch a vredoch, ako aj pri zápale hrubého čreva.
Kontraindikácie: Ojedinele sa môžu vyskytnúť alergie u pacientov citlivých na rastliny z čeľade astrovitých.

Pestovanie Nechtíka

Rastlinám sa darí v priepustnej hlinito piesčitej pôde, dobre zásobenej živinami, na slnečnom mieste či v polotieni. Rozmnožuje sa semenami 0,5 – 1 cm veľkými. Možnosť výsevu je na jar i v lete. Kvitne od jari až do neskorej jesene, súkvetie je úbor.
Zber kvetov a celých úborov sa robí ručne za slnečného počasia. Pozbieraný materiál sa rozloží na lieskach v tieni a suší sa na dobre vetraných miestach pri teplotách do 35 °C.

Úroda Nechtíka v Ľubietovej

Popis Pažítky

Trváca cibuľovitá rastlina vysoká 15-50 cm. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú trsovite z malých cibulí. Má svetlofialový guľovitý kvet, kvitnúci v máji až auguste. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. Vyhovuje jej stredne ťažká hlinitá pôda s dostatkom živín a vápnika.

Použitie Pažítky

Kuchynské využitie: Pažítka má širokú škálu kulinárskych použití, napríklad v tradičných pokrmoch vo Francúzsku, Švédsku a v iných štátoch. Pažítka sa môže pridať do takmer každého jedla. Môžete ju použiť v palacinkách, v polievkach, s rybami a so sendvičmi.
Vo Švédsku sa používajú v rôznych omáčkach. Kvety môžu byť taktiež použité na ozdobu jedál. V Poľsku a v Nemecku sa pažítka podáva s tvarohovým syrom. Je súčasťou aj francúzskej kuchyne, do ktorej tiež patrí estragón, trebuľka alebo petržlen. Vňať pažítky má mnohostranné využitie. Je neoceniteľnou hlavne v studenej kuchyni. Pridávame ju nasekanú do rôznych nátierok, syrových pomazánok, šalátov, polievok.
Taktiež nám slúži ako dekorácia na chlebíčky a pod. Kvet môžeme použiť ako dekoráciu na rôzne jedlá. Tvorí tiež podstatnú zložku bylinkových masiel. V zásade ju používame všade, kde sa hodí cibuľa.

Liečivé vlastnosti: Pažítka je výborné stomachikum – podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, riboflavínu, draslíka, vápnika, fosforu, sodíka, železa a beta-karoténu.

Pestovanie Pažítky

Semená sa sejú zvyčajne v marci, poprípade v apríli. Pôda musí byť kvalitná. Pažítke sa darí v dobre odvodnenej pôde, bohatej na organickú hmotu, s pH 6-7. Môžu byť pestované zo semien a zrejú v lete alebo skoro na jar. Typicky pažitka klíči pri teplote 15 až 20 ° C. Pri chladnejších klimatických podmienkach je možné výhonky zasadiť najprv do kvetináča. Po dobu najmenej štyroch týždňoch by mali byť mladé výhodnky pripravené na pestovanie vonku.Množia sa tiež ľahko delením.

Úroda v Ľubietovej

Vyznačuje sa prenikavou vôňou a charakteristickou sladkastou chuťou. Vňať a koreň obsahujú aromatický éterický olej, ktorý poskytuje typickú vôňu a chuť.

Popis Petržlena

Petržlen záhradný je známa a obľúbená zelenina. Je to dvojročná bylina s dužinatým vretenovitým aromatickým, na povrchu žltobielym, vnútri bielym koreňom. Prvý rok z neho vyrastá prízemná ružica dvojito až trojito perovito zložených listov s laločnatými lístkami. Na druhý rok vyrastá z koreňa 30 – 100 cm vysoká, v hornej časti rozkonárená stonka. Listy v hornej časti stonky sú pošvaté. Drobné žltozelené kvietky, ktoré sa vytvárajú v lete druhého roka, sú usporiadané v dlhostopkatých zložených okolíkoch. Plod je vajcovitá sploštená 2 – 3 mm dlhá dvojnažka, sivozelenej alebo sivohnedej farby so žltými rebrami.

Použitie Petržlena

Kuchynské využitie: Petržlen je jednou z mála liečivých rastlín odpradávna používaných aj v kuchyni. Vďaka jemnej chuti a zelenej farbe patrí k najobľúbenejším kuchynským bylinkám. Jeho lístky často zdobia pokrmy v reštauráciách. Nielenže príjemne osviežia dych, ale naviac sú významným zdrojom vitamínov A, B a C, ďalej vápnika, horčíka a železa. Najčastejšie sa používajú najmä čerstvé, menej i sušené lístky. Do jedál sa pridáva tesne pred dovarením, alebo ho pridáme už do hotových jedál. Je výborný na mäsá, varené zemiaky, zeleninové polievky, omáčky, šaláty, plnky, nátierky, majonézy, studené misy, hubové a vajcové jedlá, zeleninu, šťavy alebo obložené chlebíčky. Tak isto môžeme použiť i koreň kučeravého petržlenu. Jeho chuť je podobná s klasickým petržlenom.

Liečivé vlastnosti: Petržlen sa z hľadiska medicínskeho považuje hlavne za diuretikum – močopudný prostriedok vhodný na ľadvinové problémy, rozpúšťanie ľadvinových kameňov, ďalej ako prostriedok povzbudzujúci trávenie a vypudzujúci plyny. Semená petržlenu obsahujú látku apiol, ktorá môže byť vo vysokých dávkach toxická! Apiol podporuje maternicové sťahy. V Rusku existuje prípravok s názvom Supetin, ktorý obsahuje 85% petržlenovej šťavy a používajú ho k vyvolaniu maternicových sťahov pri pôrode. Na začiatku 20. storočia boli vysoké dávky apiolu podávané k vyvolaniu potratu. Čaj zo semien petržlenu je v Nemecku často predpisovaný aj ľuďom s vysokým krvným tlakom. Čaj z petržlenovej vňate má taktiež vlastnosti pomáhajúce znižovať horúčku. Petržlen má v porovnaní s ostatnými liečivými rastlinami vysoký obsah chlorofylu. Chlorofyl je aktívna zložka väčšiny osviežovačov dychu. Takže pre Váš svieži dych postačí požuvať zopár lístkov čerstvej petržlenovej vňate.

Pestovanie Petržlena

Vyžaduje si dobre prepracovanú a vlhkú pôdu, znesie aj čiastočný tieň.

Vysieva sa postupne od jari do konca leta. V pôde dobre prezimuje, preto je v záhradke naporúdzi takmer celý rok.

Úroda v Ľubietovej

Popis Šalvie

Šalvia lekárska je 20 až 70 cm vysoký, krátko rozkonárený, trváci, silno aromatický poloker s plstnatými šedo zelenými listami. Obľubuje slnečné stanovište, suché, dobre priepustné a vápnité pôdy s dostatkom živín. Kvitne v júni až júli prevažne fialovými, ale aj bielymi a ružovkastými kvetmi. Rastliny často striháme, aby si udržali hustý kríčkovitý rast. Zbierame listy a mladú vňať tesne pred kvitnutím, za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Šalvie je taktiež viacej druhov, napríklad zaujímavé sú „Salvia Tricolor“ so zeleno červenkastými listami s bielym okrajom, alebo „Salvia Purpurea“ s efektným purpurovo zeleným listom a taktiež „Salvia Icterina“ so zlatožltými listami a jemnejšou vôňou.

Použitie Šalvie

Kuchynské využitie: má ostrú, korenistú až štipľavú vôňu a chuť. Používame hlavne mladé koncové výhonky rastlín. Čerstvými, ale i sušenými lístkami koreníme jahňacinu, baraninu, teľacinu, hydinu i ryby. Dochucujeme ňou maslo, syr, nátierky, cibuľovú polievku, dusené rajčiaky, pečienku, rôzne plnky alebo i pečené zemiaky. S rozmarínom dodáva zaujímavú chuť mäkkým syrom a maslu. V kuchyni južnej Európy je šalvia najpoužívanejšou koreninou a zložkou väčšiny koreninových zmesí.

Liečivé vlastnosti: Názov šalvia pochádza z latinského slova salvia znamenajúceho „liečiť“. Šalvia má silný proti bakteriálny účinok, osvedčený pri všetkých chorobách ústnej dutiny a hrdla, výborne sa uplatňuje pri zápale ďasien a paradentóze. Silica má dezinfekčné, utišujúce účinky pre ktoré sa pridáva do zubných pást a ústnych vôd. Pravidelným potieraním si zubov listami šalvie docielime vybielenie zubov. Čaj zo šalvie odstraňuje nočné potenie a pomáha pri pracovnej preťaženosti a nervozite. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri ťažkostiach v klimaktériu (potenie, návaly horúčav, migréna), pri silnej menštruácii na podporenie pružnosti maternice. Pri užívaní vo vyšších dávkach vyvoláva kŕče podobné epileptickým.

Dym zo šalvie neutralizuje pachy. Žuvanie čerstvých lístkov odstraňuje zápach z úst.

Pestovanie Šalvie

Rozmnožujeme ju na jar priamym výsevom do pôdy, alebo predpestovaním priesad v parenisku. Taktiež, a to hlavne pri hybridných kultivaroch – na jar, alebo na jeseň delením starších trsov, alebo stonkovými odrezkami.

Táto teplomilná rastlina obľubuje suchšiu vápenitú, živnú pôdu ktorá by mala mať minimálne dobré zásoby vapníka a dusíka ktoré by ju podporovali v raste.Taktiež má rada hlinitopiesočnatú pôdu ktorá by mala byť spravidla dobre zásobovaná živinami, nevadí jej ani suchšia či čiastočne kamenistá pôda, no v takomto prípade musí byť pôda dostatočne zavlažovaná a zásobovaná živinami. Je však nutné poznamenať, že šalvia pri pestovaní neznáša fertilizáciu (hnojenie) čerstvým maštaľným hnoj.

Úroda v Ľubietovej

Popis Skorocela

Patrí medzi najznámejšie liečivé rastliny. Skorocel je trváca bylina, ktorá vždy na jar vyháňa z koreňa prízemnú ružicu kopijovitých celistvookrajových listov so žliabkovitými stopkami. Zo stredu ružice vyrastá niekoľko rebrovitých stoniek vysokých 10 – 50 cm. Na konci stoniek sa vyvíjajú drobné štvorpočetné zrastené lupienkové kvety usporiadané v krátkom hlávkovitom klase. Kvety majú nápadné tyčinky s dlhými belavými nitkami a žltými pernicami. Plod je dvojsemenná tobolka. Vyskytuje sa na poliach, lúkach, okrajoch lesov v Stredomorí a juhozápadnej Ázii. Pestuje sa aj u nás.

Zbierame listy v čase, keď rastlina kvitne. Sušíme pri teplote 40 stupňov.
Nazbierame skorocelové listy, z ktorých hneď pripravíme skorocelový sirup alebo ich rýchlo vysušíme za horúcich slnečných dní. Vysušené listy použijeme kedykoľvek počas roka na prípravu liečivého čaju. Droga sa dá bežne aj kúpiť v lekárni.

Použitie Skorocela

Skorocel je známy hlavne pre svoj liečivý účinok pri hojení rán. Po priložení listu skorocelu sa rany rýchlo a pekne hoja. Je to spôsobené tým, že rastlina obsahuje látky, ktoré ničia baktérie. Tiež sa používa na omrzliny, popáleniny, pri zapálených očiach, alebo po uštipnutí hmyzom.

Vďaka výborným chladiacim, sťahujúcim a antiseptickým účinkom je skorocel ideálnym prostriedkom na starostlivosť o mastnú a aknóznu pleť.

Okrem toho sa skorocel používa vnútorne, proti kašľu, pri zahlienených prieduškách, pomáha pri hnačkách, lieči pokazený žalúdok, pečeň aj žlčník.

Skorocelový sirup

Vhodný preventívny prostriedok proti katarom horných dýchacích ciest. Na prípravu potrebujete 4 hrste skorocelových listov, ktoré pomeliete na mäsovom mlynčeku. Potom do takejto zmesi pridáte trochu vody, 300 g hnedého cukru a 250 g medu. Varíte za stáleho miešania na miernom ohni, až vznikne rôsolovitá tekutina, ktorú teplú nalejete do sklenených fliaš a uskladníte v chladničke.

Pestovanie Skorocela

Obľubuje výživné, piesočnaté alebo hlinité pôdy a mierne dusíkaté. Produkčné oblasti sú najmä východnejšie časti Európy.

Úroda v Ľubietovej

Popis Koriandra

Koriander siaty patrí do čeľade mrkvovitých. Ide o jednoročnú mrkvovitú bylinu, ktorej byľ dosahuje výšku až jedného metra a hore sa vetví. Listy majú delené, čiarkovité úkrojky. Kvety majú bielu alebo ružovú farbu, pričom tvoria okolíky. Plod je guľatý a hnedožltý. Koriander kvitne v období júna a júla. Účinnými látkami sú predovšetkým silice a niektoré vitamíny skupiny B. (wikipedia)

Použitie Koriandra

Kuchynské využitie: Koriander je príbuzný anízu, rasci a kôpru. Používa sa najmä na nakladanie húb a zeleniny, do chleba a údenárskych výrobkov, na prípravu jahňacieho a bravčového mäsa a na výrobu alkoholických nápojov. Z koriandra sú požívateľné všetky časti rastliny. Každá má svoju špecifickú arómu a chuť. Listy majú nepatrnú príchuť anízu, semená sú sladkasté, arómou pripomínajúce pomarančovú kôru, a koreň je intenzívnejšou verziou listu.

Liečivé vlastnosti: Z koriandra sa zbiera plod, ktorý sa využíva ako korenie. Koriander podporuje tvorbu žalúdočných štiav, čím priaznivo ovplyvňuje trávenie.

Pestovanie Koriandra

Rastlina koriandra obľubuje slnečné miesta a hlinito-piesočnatú pôdu so zásobami vápnika a fosforu. Pestujeme ho zo semien, ktoré vysievame priamo na záhon v priebehu marca-apríla do sponu 30x10cm. Semená sú malé, béžové guľovitého tvaru silne aromatické. Klíčia zhruba 25dní. Počas vegetačného obdobia rastliny ju dostatočne polievame a dávame pozor, aby sme ju neprehnojili dusíkatými hnojivami.

Popis Majoránu

Majorán záhradný je jednoročná, niekedy aj dvojročná bylina s priamou, rozkonárenou stonkou a protistojnými, oválnymi listami. Drobné, biele kvety tvoria husté strapce, ktoré sú stopkaté a vyrastajú v pazuchách listov. Plody sú tvrdky a úplne dozrievajú len v teplých oblastiach. Celá rastlina príjemne vonia. (wikipedia)

Použitie Majoránu

Kuchynské využitie: Používa sa ako korenina na dochutenie polievok, omáčok a mäsitých jedál.

Liečivé vlastnosti: Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré čaje a získava silica (Oleum majonarae). Podporuje trávenie, pôsobí proti nadúvaniu, upokojuje nervy a má močopudný účinok. Ľudová liečba ju odporúča do kúpeľov a na rany.

Pestovanie Majoránu

Majorán môžeme pestovať v nádobe za oknom, ale rovnako aj vo svojom bylinkovom záhone. Ak pestujeme na záhone v teplejších oblastiach vysievame priamo na záhon, v chladnejších klimatických oblastiach si predpestujeme sadenice a tie vysádzame na stanovište v priebehu mája. Rastlinky začínajú schádzať zhruba týždeň po výseve. Je to rastlina teplomilná preto ju pestujeme na teplých slnečných miestach. Najlepšie sa majoránu darí na teplých výživných, ľahších hlinito-piesočnatých pôdach.

Popis Rozmarínu

Je to krík s čiarkovitými, kožovitými a na vrchnej strane bieloplstnatými listami. V pazuchách listov sú nakopené do vidlíc bledomodré, pyskovité kvety, ktoré majú iba dve tyčinky. Plody sú tvrdky. Kvitne od júna do augusta.(wikipedia)

Použitie Rozmarínu

Kuchynské využitie: Rozmarín používame na dochucovanie mnohých pokrmov, obzvlášť sa hodí na dochucovanie mäsitých pokrmov. Chuť je výrazná, veľmi je cítiť „živicu“, takže rozmarín je treba používať opatrne. Veľmi efektné je použiť vyzreté vetvičky po zbavení lístia, ako špajle na rôzne špízi. Môžeme použiť aj sušený rozmarín.

Liečivé vlastnosti: Zbiera sa list (Folium rosmarini, Folium roris marini), ktorý sa strhá z odrezaných konárov a suší sa. Vo farmácii sa z nej pripravujú galenické prípravky (nálevy, liečivé čaje, mastí, náplasti) a získava sa silica (Oleum rosmarini).

Pestovanie Rozmarínu

Na pestovanie je rozmarín veľmi nenáročný. Rozmarín má rád slnečné stanovisko, veľmi dobre znáša aj priamy slnečný úpal. Pre pestovanie použije ľahký priepustný substrát. Neznáša ťažké zamokrené substráty, ale naopak nevadí mu presušenie. Pre pestovanie použije substrát s neutrálnou až mierne alkalickou reakciou (pH 7–8). Rozmnožuje sa jednoducho odrezkami dlhými 10-15cm, ktoré pomerne dobre zakoreňujú. Odrezky odoberáme neskôr na jar, alebo v lete. Rozmarín sa snažíme pomerne často rezať, aby sme podporili rozkonárenie a zahustenie kríčka. Cez leto pestujeme vonku na zimu prenesieme do interiéru, prípadne do chladnejšej miestnosti na svetlé miesto. Škodcami zväčša netrpí.

Produkty

Produkty

Užitočné linky

Popis bazalky

Použitie bazalky

Čaj z bazalky

Pestovanie bazalky

Popis Kocúrnika

Použitie Kocúrnika

Čaj z Kocúrnika

Pestovanie Kocúrnika

Popis kôpru

Použitie a zber kôpru

Kôprový čaj

Pestovanie kôpru

Popis Ligurčeka

Použitie Ligurčeka

Pestovanie Ligurčeka

Popis Mäty priepornej

Použitie a zber Mäty priepornej

Čaj z Mäty priepornej

Osviežující nápoj z Mäty

Pestovanie Mäty priepornej

Popis Medovky

Použitie Medovky

Pestovanie Medovky

Popis Nechtíka

Použitie Nechtíka

Pestovanie Nechtíka

Popis Pažítky

Použitie Pažítky

Pestovanie Pažítky

Popis Petržlena

Použitie Petržlena

Pestovanie Petržlena

Popis Šalvie

Použitie Šalvie

Pestovanie Šalvie

Popis Skorocela

Použitie Skorocela

Skorocelový sirup

Pestovanie Skorocela

Popis Koriandra

Použitie Koriandra

Pestovanie Koriandra

Popis Majoránu

Použitie Majoránu

Pestovanie Majoránu

Popis Rozmarínu

Použitie Rozmarínu

Pestovanie Rozmarínu

Partneri projektu